Poznáme detaily rekonštrukcie Veľkého Baťu. Nazrite dovnútra funkcionalistickej stavby a pozrite si prebiehajúcu premenu

Funkcionalistický klenot v srdci historickej Bratislavy prechádza už niekoľko mesiacov zásadnou premenou. Z bývalého Obchodného domu Baťa bude Európsky dom. Ako vyzerá prestavba zvnútra, budú zachované chránené časti pamiatky a aké najvýraznejšíe zásahy sa v budove uskutočnia? Redakcii ASB na tieto otázky odpovedal architekt rekonštrukcie, Daniel Debre.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Baťov dvorný architekt

Veľký Baťa. To bol jeden z prvých obchodných domov v Bratislave a významné dielo architekta Vladimíra Karfíka. Ten bol od roku 1930 vedúcim architektom Stavebnej kancelárie firmy Baťa a pre Baťu navrhol viacero stavieb v rôznych mestách. Vladimír Karfík sa pritom učil od najväčších architektov svojej doby – praxoval v Paríži u Le Corbusiera alebo v USA v ateliéri slávneho Franka Lloyda Wrighta.

Rozhodujúcim spôsobom sa podieľal na výstavbe mesta Zlín, teda sídla obuvníckeho podniku, kde navrhol viacero typov bývania pre zamestnancov – rodinné i bytové domy, ale aj hotel Společenský dům či administratívnu budovu Baťa. Okrem toho stojí za obchodnými domami v Amsterdame a Liberci, pričom architektonickú stopu zanechal aj v Bratislave.

Obchodný dom Baťa stojí na Hurbanovom námestí od roku 1930. Hoci objektu chýba kultivovanosť hlavných Karfíkových zlínskych stavieb – ako píšu odborníci podľa registra modernej architektúry SAV –, stal sa pevnou súčasťou obrazu hlavného mesta.

Prestavbou prešiel už dvakrát – v rokoch 1988 až 1990 a 2003 až 2005. Od tohto obdobia chránená pamiatka a vzácna funkcionalistická stavba neslúži pôvodnému obuvníckemu účelu. Nachádzal sa tu módny dom Alizé, pričom na poschodí sídlila gastronomická prevádzka, ku ktorej patrila aj rozľahlá terasa s výhľadom na dominanty metropoly.

Od Veľkého Baťu k Európskemu domu

Aj napriek zmene funkcie, nového majiteľa a nájomníkov bola budova Bratislavčanom stále známa ako Veľký Baťa. Na stavbe niekoľko rokov ešte fungoval aj svietiaci neónový pás, ktorý lemoval fasádu. Po rokoch však svietiť prestal a budova bola poznačená opotrebovaním. Po dvadsiatich rokoch sa Veľký Baťa dočká novej etapy – po Obchodnom dome Baťa, módnom dome Alizé bude z Karfíkovej stavby Európsky dom.

Budovu odkúpil Európsky parlament od firmy FORESPO – RENTAL 1 a.s., ktorá patrí do portfólia fondov skupiny J&T. Predaj sa uskutočnil v novembri 2024 za 18,07 milióna eur, pričom stavbu stále vlastní spoločnosť patriaca pod J&T. Vlastníctvo prejde na európsku inštitúciu až po dokončení rekonštrukcie, teda koncom roka 2026.

Budova bude slúžiť ako spoločný priestor pre Zastúpenie Európskej komisie a Kanceláriu Európskeho parlamentu na Slovensku. Komisia bude sídliť na druhom a treťom nadzemnom podlaží, parlament na posledných dvoch podlažiach. Súčasťou Domu Európy bude aj návštevnícke centrum Europa Experience, nachádzajúce sa na prízemí a určené bude pre vzdelávanie verejnosti.

Kusé informácie nahradili detailné vyjadrenia architekta

Rekonštrukcia prebieha od 1. decembra 2024, keď Veľkého Baťu oplotili a začali sa búracie práce v interiéri stavby. Konkrétne informácie o rekonštrukcii však boli kusé, čo je s ohľadom na vzácnosť budovy a jej históriu netradičné. Stavebný úrad v Starom Meste dokonca ani nezverejnil dokumentáciu k stavebnému povoleniu, a tak chýbali akékoľvek detaily obnovy.

Tie prezrádza až dnes Daniel Debre, architekt rekonštrukcie Veľkého Baťu. „Obnova objektu sa opiera o archívny a architektonicko-historický výskum, pričom naším cieľom je prinavrátiť obchodnému domu jeho pôvodný výraz. Vzhľad budovy, navrhnutej ako súčasť firemnej identity spoločnosti Baťa, bol a je jasne čitateľný – funkcionalistická hmota, pásové okná, presklený parter a výrazná nočná identita vďaka osvetleniu fasády,” začína svoje vyjadrenie architekt.

„Našou ambíciou je zrekonštruovať budovu nie ako replikát minulosti, ale ako súčasné architektonické dielo, ktoré rešpektuje historický kontext, materiálové riešenie a proporcie, pričom spĺňa dnešné technické, energetické a funkčné požiadavky. V návrhu sme museli zohľadniť aj realizované zmeny objektu pri obnovách v minulosti,” dodáva.

Podľa Daniela Debreho rekonštrukcia zachová pôvodnú hmotu objektu, proporcie, členenie fasády aj rytmizáciu pásových okien. V tomto prípade však ide o povinnosť, ktorá plynie z toho, že budova je národnou kultúrnou pamiatkou. Zmeny v hmote či jej proporciách by Krajský pamiatkový úrad Bratislava nedovolil.

Veľký Baťa získa späť revolučné osvietenie

„Do návrhu sa premieta výrazová podvojnosť objektu – dennej transparentnosti s otvoreným parterom a nočného svetelného efektu, ktorý bol v čase výstavby považovaný za revolučný,” uvádza Daniel Debre.

Architekt potvrdzuje, že rekonštrukcia prinavráti bývalému obchodnému domu neónové osvietenie lemujúce fasádu: „Obnova vizuálnej identity budovy zahŕňa aj návrat ikonických svetelných prvkov. V pôvodnom projekte bol neón vnímaný ako súčasť architektonického výrazu – objekt mal doslova ,dennú a nočnú tvár‘.”

Súčasný návrh taktiež pracuje s existujúcimi pásmi z mliečneho opaxitového skla s novým integrovaným LED osvetlením. „Súčasťou je aj obnovenie reklamného nápisu na streche v podobe svetelnej inštalácie,” spresňuje. Nové svetelné riešenie bude podľa architekta energeticky efektívne a zároveň má rešpektovať pôvodný vizuálny štýl.

„Architektúra tak bude nadväzovať na pôvodný komunikačný jazyk, nie formálnou replikou, ale interpretáciou v súlade s dnešnými technickými a prevádzkovými nárokmi. Do interiéru sa taktiež vnesú prvky mliečneho skla podporujúce pôvodnú myšlienku využitia skla ako nositeľa reklamných prvkov a osvetlenia.”

Vzácne prvky ostanú zachované

Podľa architekta patrí zachovanie pôvodných architektonických vrstiev medzi hlavné východiská obnovy. „Najväčšiu pozornosť venujeme pôvodným stavebným a architektonickým prvkom, ktoré majú historickú a pamiatkovú hodnotu. V interiéri sú ponechané, prípadne zakonzervované prvky či povrchy, ktoré sa podarilo identifikovať ako pôvodné, napríklad sadrové omietky s červenohnedým náterom, ktoré v minulosti ladili s červeným mobiliárom predajne,” uvádza Daniel Debre.

Rekonštrukcia však prinesie aj výrazné zásahy, ktoré zmenia budovu pre potreby európskych inštitúcií: „Najzásadnejšími zásahmi sú modernizácia technologického vybavenia budovy a odstránenie neskorších nevhodných úprav, ktoré narušili pôvodný charakter budovy. Dispozične sa obnoví vertikálne členenie objektu – s jasným oddelením časti pre verejnosť a administratívnych priestorov.”

„Nosný systém a komunikačné jadro rešpektuje pôvodné členenie – objekt má železobetónový skelet, ktorý umožňuje flexibilnú obnovu bez zásadného zásahu do statiky,” konštatuje detaily architekt.

Obnova pritom nepočíta s prístupom motorových vozidiel do objektu: „Ide o stavbu situovanú v historickej pešej zóne s urbanistickým obmedzením pre automobilovú dopravu. Objekt má dobré napojenie na mestský systém verejnej dopravy a statickej dopravy formou verejných parkovacích kapacít.”

Bezpečnosť pracovníkov EÚ bude zaručená

Keďže sa stavba premení na Európsky dom a nachádzať sa tu budú pracovníci Európskej únie, no prístup sem bude mať aj verejnosť, vynára sa otázka, ako bude riešená bezpečnosť európskych pracovníkov. Podľa Daniela Debreho pôjde predovšetkým o koncept funkčnej segregácie.

„Priestory určené pre Európsku inštitúciu sú prevádzkovo oddelené od verejne prístupných častí budovy. Požiadavky na bezpečnosť boli posudzované internými pracoviskami Európskeho parlamentu, ktorých návrhy potrebných opatrení sú zapracované do projektu,” konkretizuje architekt.

„Navrhnutý je samostatný vstup, oddelený vertikálny komunikačný systém (výťahy a schodiská) a kontrolovaný režim vstupu. Technologické zabezpečenie je riešené prostredníctvom elektronickej kontroly vstupov, monitorovacieho systému a možnosti zónového uzatvárania. Architektonický návrh zohľadňuje aj požiadavky na evakuáciu a krízové situácie, ktoré sa pri prevádzkach tohto typu štandardne riešia,” uzavrel Daniel Debre pre ASB.

Jedna chyba, ktorá zamrzí

Chránená pamiatka historickej Bratislavy je dnes „pod plachtou“. Ako vyplýva z exkluzívnych vyjadrení Daniela Debreho, hlavné mesto získa späť architektonický klenot vrátane prvkov, ktoré boli pre budovu typické v minulom storočí, a to už na konci roka 2026, resp. v roku 2027. Rekonštrukcia však má dnes jednu chybu, a to je nevkusný plot okolo Veľkého Baťu. 

Súčasťou rekonštrukcie takejto vzácnej stavby by malo mať vkusné a estetické oplotenie, ktoré nenarúša vizuál historického centra. Súčasťou by mali byť aj informácie pre verejnosť vrátane vizualizácií budúcej podoby objektu, čo platí dvojnásobne, ak pôjde o budúce sídlo európskej inštitúcie s verejnoprospešnou funkciou.

Podobné nedostatky možno badať aj pri rekonštrukcii Obchodného domu Dunaj a Domu odievania o pár desiatok metrov nižšie na Námestí SNP. Aj v tomto prípade je zabratá značná časť chodníka, avšak bez akejkoľvek estetiky či informovania verejnosti informáciami či vizualizáciami.

Ide pritom o bežnú prax zo zahraničných miest, kde je pri rekonštrukciách oplotenie využité na informovanie ľudí. Pre takéto veľké rekonštrukcie, akými sú Veľký Baťa či Obchodný dom Dunaj, by malo byť niečo podobné samozrejmosťou. Nehovoriac o tom, že pri obnove Veľkého Baťu bolo niekoľko mesiacov neznáme, čo sa s budovou deje.