Bohumil Kováč: Citlivým bodom urbanizmu je vzťah súkromného a verejného záujmu

Okrem urbanizmu miluje zbieranie starožitností. Vie presne, komu odovzdá svoju zaujímavú zbierku. Podľa neho FAD STU ponúka najväčšiu a najkvalitnejšiu ponuku urbanistických disciplín spomedzi všetkých architektonických škôl u nás a porovnateľne so zahraničím.

Poznáte výhody Klubu ASB? Stačí bezplatná registrácia a získate sektorové analýzy slovenského stavebníctva s rebríčkami firiem ⟶

Aké sú špecifické výzvy urbanizmu na Slovensku? Z ktorých krajín by sme si mali brať príklad?

Ešte ako ašpirant som bol na stáži v Holandsku, práve som dokončoval dizertačnú prácu na tému regionálnych štruktúr a tam som pochopil, že „úspech“ urbanistického rozvoja začína už v tejto mierke. Napokon to potvrdzuje aj odkaz prof. Hrušku, a tak som rád, že som v jeho stope. Ale zapôsobili na mňa aj detaily nižších mierok, napr. rozsah cyklistickej dopravy, pokojné ulice, aké u nás nemáme dodnes, presadzovanie verejného záujmu…

Verejným záujmom bolo paradoxne efektívne využívanie územia, odpor voči rozrastaniu sa sídiel do krajiny (ktorú tak ťažko vybojovali na úkor mora), čo ale znamená akceptáciu rastu mesta smerom dovnútra, a v Holanďania to nevolajú negatívne zahusťovanie…

Aké sú niektoré príklady miest, ktoré sú považované za úspešné v oblasti urbanizmu, a čo ich robí úspešnými?

Ostanem v Holandsku. Keď som tam bol, ich Petržalka – Bijlmermeer – bolo asi 10 rokov hotové sídlisko. Vzor moderného urbanizmu, krásne krajinné riešenia vo vnútroblokoch, metro na estakáde, fungujúca vybavenosť… Myslel som, že je to „naveky“ hotové a že snáď aj Petržalka tak bude raz vyzerať. A zrazu je tá štruktúra nahradená novými formami a hustotou zástavby, úplne iná koncepcia, mierka, priestor. Ale to sa netýka len sídliska.

Po 40 rokoch som nespoznal ani centrum Haagu, kde vznikli akoby nové kultúrne vrstvy zástavby. Tiež som si pred skoro polstoročím myslel, že sa ukončil vývoj centra mesta. Pre nás je to nemysliteľné, ale len potvrdzujúce hlavnú zásadu urbanizmu, že urbanistické štruktúry sú v neustálom pohybe, nepoznajú kolaudáciu.

Keď nás občania rozvášnene kritizovali, ako si dovoľujeme do prázdneho priestoru Centrálnej osi Petržalky vôbec navrhnúť dáky nový objekt, aj keď v súlade s územným plánom, mal som na jazyku odpoveď: to je zárodok novej štruktúry, ktorá by mala nahradiť tie naše nehostinné panelové dosky s terasami lemujúcu os. Ale asi by som neodišiel fyzicky zdravý, tak som mlčal a odišiel len sklamaný.

Ako môže urbanizmus podporovať a zachovávať kultúrnu diverzitu v mestských oblastiach?

Môže a musí. Každé ľudské sídlo je jedinečné svojou polohou, založením, vývojom, a najmä ľuďmi a ich predstavami o budúcnosti. Teda je našou povinnosťou vychádzať z poznania histórie, posúvať jej odkazy, poznať genius loci miesta, ale aj sledovať vývoj okolia, skúsenosti ľudí a ich poučenia.

Aký vplyv majú moderné technológie, ako sú múdre mestské technológie, na urbanizmus?

Určite najmä v plánovaní budú nachádzať stále širšie uplatnenie, aj keď pred názorom, že územný plán by vlastne mohol vygenerovať informáciami nakŕmený počítač, vážne varujem. Človek svoje právo rozhodovať nemôže stratiť a musí si svoju pozíciu v tomto procese strážiť.

Takéto riziko hrozí, ak si uvedomíme, že informačné a zobrazovacie technológie umožnia „zoomovať“, teda akoby sme mohli mať v jednom pláne koncepciu celku aj jej najpodrobnejší detail. Územie sú ale aj ľudia a v rôznych mierkach, sme územne rôzne dotknutí a máme rôzne práva. Nemôže napríklad Petržalčan schvaľovať plán, ktorý rieši aj detaily Dúbravky.

Pôsobíte aj na akademickej pôde. Ako vás to ovplyvňuje?

Pedagogika je vzájomne inšpiratívny proces. Ani ja nemám dnes viac informácií ako študent, skôr naopak, často sa dozvedám nové veci. Akurát skúsenosti a prax mi pomáhajú ich lepšie pochopiť a vyhodnocovať, a to myslím študent oceňuje. A nebojím sa poukázať aj na vlastné pokusy a omyly, aj keď som, dúfam, neurobil dáke tragické, ale isté veci by som riešil po rokoch sledovania inak a to študentom bez okolkov sprostredkujem.

Spolupracovali ste s významnými odborníkmi. V čom vás najviac uchvátili, prekvapili, poučili?

Niekedy si na zrod myšlienky vystačíte aj sami, niekedy vzíde z diskusie viacerých, či už architektov-urbanistov, alebo aj iných špecialistov. Vyhral som už urbanistickú súťaž ako sólo kapor a ostatní tvorili viacčlenné kolektívy. Ale bola to ideová súťaž, tak som ju vyhodnotil a trúfol si.

Urbanizmus ale v zásade vyžaduje interdisciplinárny prístup, aj tam, kde cítim svoju pravdu, tak si ju idem potvrdiť za kolegom sieťarom alebo dopravákom, ale aj sociológom či krajinárom. Od špecialistov som získal veľa praktických skúseností a rád ich posúvam ďalej.

Keď vám priateľ sieťar pochváli koncepciu, ale druhá veta je, že na toto ale nemáme dosť pitnej vody, tak vieme, že treba začať konzultovať, lebo riešiť sa dá všetko. Myslím, že sa každý architekt naučil z takýchto spoluprác, musí sa dívať na svoj problém aj inými očami.

Je spoločenská diskusia nevyhnutná pri tvorbe kvalitnej architektúry a urbanizmu? Ako ju odzrkadľuje súčasná architektúru?

Áno, za predpokladu, že verejnosť je dostatočne zrelá v postojoch k základným otázkam životného prostredia a urbanistického rozvoja. Dôležitá je nielen interná diskusia odborníkov, ale aj verejná diskusia. Občania vedia definovať svoje potreby aj predstavy, my im musíme vedieť povedať, aká je miera životaschopnosti tých predstáv a ich neskorších dosahov na prostredie, čomu často vôbec neveria.

Ako vnímate to, čo sa dnes deje, pod politickými tlakmi, v kultúrnej obci?

Akákoľvek aj čiastočná demontáž demokracie má aj priestorové prejavy. Citlivým bodom urbanizmu je vzťah súkromného a verejného záujmu, akékoľvek narušenie rovnováhy sa prejaví. Ide o to, či v urbanizme majú platiť pravidlá autority (akokoľvek múdrej a osvietenej, ale ak sa nevydarí, tak aj hlúpej) alebo autorita pravidiel, jasných a demokraticky dohodnutých.

Ako bojovať kultúrne aj za dobré meno architektúry a jej hodnoty, význam?

Keď vidím, ako ľudská zloba prerastajúca do vojny dokáže za pár okamihov zničiť rozvíjajúce sa mestá, teda to, čo roky kreslíme, diskutujeme a budujeme, môžem povedať asi len toľko: pre mestá je najdôležitejší mier. O ostatné sa dokážu už postarať samy.

Článok  je súčasťou špeciálnej publikácie ASB Osobnosti slovenskej architektúry I.